Ministériu Juventude, Desportu, Arte no Kultura (MJDAK) nia istória ligadu metin ho prosesu harii no dezenvolve estrutura governamental iha Timor-Leste hafoin restaura independénsia iha loron 20 fulan Maiu tinan 2002. Iha inísiu governasaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) nian, área Juventude no Desportu integra hamutuk ho Ministériu Edukasaun no Kultura (MEC).
Haree ba importánsia no dimensaun boot husi setór Juventude no Desportu, no mós rekoñese katak maioria populasaun Timor-Leste mak joven no isu juventude nian abranje área oioin iha dezenvolvimentu nasionál, inklui saúde, kultura, edukasaun no empregu, Governu foti desizaun estratéjika ida. Iha tinan 2004, Governu deside atu separa área Juventude no Desportu husi Ministériu Edukasaun no Kultura.
Desizaun ne’e reflete kompromisu Governu nian atu fó atensaun espesífiku no konsentradu liu ba dezenvolvimentu juventude nian, liuliu iha hametin sensu patriotizmu no nasionalizmu. Estrutura organizasaun Sekretariadu Estadu ba Juventude no Desportu (SEJD) estabelese efetivamente iha tinan 2002, hodi konfirma importánsia ne’ebé Estadu foun fó ba partisipasaun juventude nian iha prosesu konstrusaun nasionál.
Maske iha inísiu implementa ona programa balun, maibé Governu rekoñese katak dezenvolvimentu iha área Juventude no Desportu presiza atensaun no koordenasaun ne’ebé di’ak liu tan. Iha momentu balun, área hirak ne’e integra fila-fali iha Ministériu Edukasaun no Kultura Juventude no Desportu (MECJD), ne’ebé lidera husi Señór Armindo Maia. Maske MECJD foku liu ba setór edukasaun, maibé hahú mós esforsu atu organiza lala’ok dezenvolvimentu Juventude no Desportu nian.
Governu mós rekoñese papél importante organizasaun juventude sira ne’ebé moris iha tempu rezisténsia no iha tempu ukun rasik aan. Parseria ho organizasaun juventude oioin, liuliu ho Conselho Nacional da Juventude Timor-Leste (CNJTL), sai importante hodi kontribui ba paz no estabilidade nasionál.
Iha área Desportu nian, maske dezenvolvimentu sei iha faze inisiál, Governu hahú tau pasu importante iha liña koordenasaun ho organizasaun desportiva sira hodi prepara partisipasaun iha eventu nasionál no internasionál. Iha tinan 2000, harii Confederasaun do Desportivas de Timor-Leste (CDTL) ho objetivu atu halibur federasaun desportiva sira.
Haree ba volume servisu ne’ebé aumenta iha área dezenvolvimentu Juventude no Desportu, no mós ezijénsia husi organizasaun juventude no federasaun desportiva sira, Governu foti desizaun atu separa tiha servisu área Juventude no Desportu husi Ministériu Edukasaun no Kultura, hodi harii instituisaun autónoma ida ho naran Sekretariadu Estadu da Juventude e do Desporto (SEJD).
Desizaun hodi harii SEJD mós bazeia ba realidade demográfika Timor-Leste nian, ne’ebé maioria populasaun mak joven (tuir sensus populasaun 2004). Ho kompleksidade problema ne’ebé iha, desizaun hodi haketak SEJD husi MECJD mós bazeia ba rezolusaun Konsellu Ministru iha tinan 2003.
Evolusaun kontinua hodi rekoñese interligasaun entre juventude, desportu, arte no kultura nu’udar pilár importante ba dezenvolvimentu nasionál. Ho rekoñesimentu ida ne’e, Governu deside atu eleva Sekretariadu Estadu ba nível Ministériu, hodi harii Ministériu Juventude, Desportu, Arte no Kultura (MJDAK). Mudansa estruturál ne’e ho objetivu atu kria sinerjia entre área sira ne’e, hodi dezenvolve potensiál joven sira-nian, promove atividade desportiva, valoriza no prezerva riku soin kultural no enkoraja espresaun artístika iha ninia forma oioin.
Estabelesimentu MJDAK nu’udar pasu estratéjiku ida hodi asegura katak área importante sira ne’e hetan atensaun no investimentu adekuadu, kontribuindo signifikativamente ba dezenvolvimentu sustentável no identidade nasionál Timor-Leste nian.