Estadu promove no enkoraja inisiativas kona-ba Juventude, iha konsolidasaun ba Unidade Nasionál, iha rekonstrusaun, iha defeza no iha dezenvolvimentu País. Estadu promove, tuir ninia possibilidades, edukasaun, saúde ho formasaun profisionál ba Jovens.
Jovens timor-oan sira mak hanesan futurus líderes Nasaun nian no iha sira-nia liman responsabilidade atu transforma País ne’e, iha futuru, no kontribui ba nia dezenvolvimentu sustentável. Timor-Leste, Nasaun ida ne’ebé liu 50% husi populasaun tomak, mak iha hela idade tinan 20 ba kraik, no maioria husi jovens ne’e presiza hetan kualifikasoens ne’ebé di’ak liu, ho mos asesu di’ak liu ba oportunidades empregu ba sira-nia realizasaun pesoál no profisionál.
Esforsu husi Governu ne’e maka atu kria oportunidades ne’ebé posibilita Jovens kronkretiza sira nia potensiál. Nune’e, Governu hakarak:
• Implementa Polítika Nasionál kona-ba Juventude (PNJ) ho planus de asaun nasionais, ne’ebé bele promove dezenvolvimentu ho autonomia ba Juventude;
• Reforsa funsionamentu husi Konsellu Nasionál Dezenvolvimentu Juventude (KNDJ), hodi kria kondisoens ba koordenasaun ne’ebé di’ak liu entre entidades públikas no privadas, hodi asegura dinamizasaun inisiativas ba jovens no atu sira tama iha merkadu de traballu, no mós garante preparasaun kona-ba polítikas ho aplikasaun planus de asaun nasionais, ne’ebé relasiona ho estratéjias ne’ebé aprova tiha ona iha Polítika Nasionál kona-ba Juventude;
• Apoia estabelesimentu de Asosiasaun de Jovens;
• Kontinua promove Parlamentu Jovens nian ka “Parlamentu Foin-Sa’e”, inklui kapasitasaun iha área lideransa, pensamentu krítiku, kapasidade debate ho análize sosiál;
• Hari’i Sentru Nasionál Juventude nian iha Díli (PED 2020);
• Dezenvolve kbi’it atu loke no hala’o Kampus de Formasaun iha Lideransa, hodi promove kondisaun fízika ne’ebé di’ak, kualifikasoens administrativas, rezolusaun konflitu ho valores sívikus;
• Hadi’a Sentrus Juventude ne’ebé iha ho konstrusaun Sentrus Multifunsoens ba Juventude, iha Munisípiu sira, atu bele fó formasaun iha áreas hanesan línguas ka lian, teknolojias, arte, múzika, desportu ho edukasaun sívika;
• Promove Jornada sira Juventude nian.
Desportu
Forma ida mós ne’ebé di’ak liu, atu oinsá bele hadi’a jovens nia karáter no fomenta valores kooperasaun, amizade no espíritu de ekipa, no mós hadi’a jovens nia kondisaun fízika, mak aposta iha dezenvolvimentu Desportu.
Desportu hanesan parte ne’ebé krusiál ka desizivu tebes, iha jovens nia vida, hodi envolve sira barak no di’ak liu iha relasionamentus sosiais no promove diálogu, toleránsia, étika, demokrasia, kompetisaun saudável no, mezmu kapasidade lideransa. Jerálmente, Desportu iha kapasidade atu halibur ema no halo sira servisu hamutuk ba ideál komun ida, hodi promove mos identidade nasionál ida ne’ebé forte, buat ne’ebé ita hein no bele dehan husi sidadaun hotu-hotu, iha konstrusaun no dezenvolvimentu País nian.
Finalmente, atividade fízika ne’e hanesan fator importante ida ba kualidade moris ema hotuhotu nian, hodi asegura ita ema nia produtividade ne’ebé boot liu ho sensasaun bein-estár.
Atu bele promove no insentiva prátika atividades desportivas, husi ita-nia jovens timor-oan sira, feto ho mane, Governu sei kontinua dezenvolve metas ho asoens hanesan tuir mai:
• Hare’e di’ak fali (ka Revee) no implementa Planu Estratéjiku kona-ba Desportu TimorLeste;
• Finansia, promove no apoia atividades desportu iha komunidades tomak iha País, atu bele promove kompetisoens ka konkursus kona-ba modalidades oioin, iha nível Nasionál;
• Apoia no dezenvolve rekursus umanus, iha áreas jestaun instalasoens desportivas, treinu no dezenvolvimentu atletas, jestaun ekipas ho jestaun eventus;
• Apoia partisipasaun komunidades ho alunus iha atividades desportivas, liu husi klubes ho eventus desportivus komunitárius no eskolares, hodi hadi’a mos koordenasaun entre entidades governamentais responsáveis ba área desportu no entidades governamentais ne’ebé responsáveis ba edukasaun, ho objetivu promove Desportu Eskolár no entidades governamentais ne’ebé responsáveis ba área desportu ho entidades munisipais, atu bele dezenvolve Desportu Munisipál;
• Asegura partisipasaun iha Jogus Universitárius CPLP no ASEAN;
• Insentiva no dezenvolve talentus, atu bele promove desportu de alta kompetisaun;
• Enkoraja no promove turizmu desportivu, inklui desportus radikais no desportus marítimus;
• Dezenvolve futebol, voleibol ho basketeból, inklui dezenvolvimentu ligas, halo parseria ho entidades nasionais no internasionais;
• Apoia Komisaun Reguladora Artes Marsiais (KRAM) nian, atu bele dezenvolve modalidade ida ne’e, ho forma pasífika no gratifikante ba ninia partisipantes, hodi kumpre Lei Artes Marsiais nian iha nível Nasionál;
• Promove realizasaun kompetisaun saudável entre grupus artes marsiais, ho objetivu atu promove amizade no solidariedade entre grupus ne’e, hodi hakotu mentalidade violénsia nian;
•
Reabilita infraestruturas desportivas no hari’i
instalasoens foun, inklui Jináziu multiuzus iha kada Munisípiu (PED 2020) no
reabilita Estádiu Díli ho kompleksu Jimno-desportivu; Promove
profisionalizasaun desportu nian, liu-husi kapasitasaun ba federasaun
desportiva sira, ho objetivu másimu atu garante partisipasaun timor-oan sira
iha Asia Game, Sea Games no Jogos Olimpicos .
Tuir Konstituisaun da Repúblika, Estadu rekoñese no garante, ba sidadaun ida-idak, direitu ba kultura no determina katak ema hotu-hotu iha direitu ba fruisaun (ka aproveita, goza) no kriasaun kulturál, no mós devér atu prezerva, defende no valoriza patrimóniu kulturál. Kultura hanesan mós forma pasífika no konstrutiva ida, atu dezenvolve personalidade no expresa emosoens, hodi poténsia (ka aumenta) konsiénsia kona-ba sidadania no valoriza sensibilidade ema ida-idak nian no nia empatia ba maluk seluk. Nune’e, kultura iha papel ne’ebé fundamentál no insubstituível (ka la iha atu substitui ka troka) iha konstrusaun sosiedade ida ne’ebé pasifikada no moderna.
Nune’e, sei kontinua dezenvolve esforsus kona-ba promosaun ho valorizasaun espresoens artístikas oioin, aleinde salvaguarda no promove Patrimóniu Istóriku no Kulturál, materiál no imateriál, inklui Patrimóniu Arkeolójiku no edifikadu, múzika, línguas (ka lian) no dialetus no istória orál, arkitetura tradisionál, artezanatu ho kualkér forma de espresaun artístika, tradisionál ka moderna.
Governu sei uza Kultura no Patrimóniu kulturál, hodi promove konsiénsia patriótika ho sentidu pertensa no identidade Nasionál, hodi bele, ho nune’e, kontribui atu kria otimizmu no beinestár iha populasaun no estimula nia partisipasaun iha dezenvolvimentu sustentável País nian.
Nune’e, Governu sei promove objetivus jerais tuir mai, iha área Kultura no Patrimóniu:
• Fomenta Identidade Nasionál no Kultura timor-nian, hodi kontribui ba konstrusaun Nasaun ida, ne’ebé pasífika, tolerante no kriativa;
• Asegura katak populasaun tomak iha asesu ba diversidade saberes (ka, koñesimentus), expresoens artístikas no elementus kulturais, kona-ba espesifisidades istórikas no jeográfika País nian;
• Aumenta kooperasaun, parserias ho interkámbius artístikus no kulturais ho Nasoens seluk no mós Organizmus Internasionais, atu bele promove Kultura ho Patrimóniu timor-nian iha estranjeiru, nune’e mós hanesan estratéjia aprendizajen no formasaun ba ita-nia instituisoens kulturais no ita-nia produtores kulturais ho artistas nasionais;
• Dezenvolve turizmu kulturál no apoia inisiativas, públikas ka privadas, ho objetivu atu prezerva no dezenvolve patrimóniu kulturál nasionál;
• Hadi’a no reforsa koordenasaun intersetoriál hodi promove kultura ho forma transversál, inklui asoens formasaun profisionál ho ensinu kulturál no artístiku iha eskolas;
• Insentiva konsumu ne’ebé bo’ot liu iha Arte no Kultura, iha ita-nia País, no insentiva konservasaun patrimóniu kulturál;
• Kontinua promove manifestasoens kulturais nasionais hotu-hotu, inklui feiras, konkursus no serimónias tradisionais, ho seluk-seluk tan;
Implementa kuadru legál ida ba prezervasaun (katak kuidadu no bali didi’ak) lokais ka fatin istórikus País nian, tuir nia regras reabilitasaun ho konservasaun rasik (halo artikulasaun ho entidades governamentais relevantes, hanesan Ministériu da Justisa);
• Dezenvolve programa mapeamentu ba fatin istórikus hotu-hotu, liu-husi artikulasaun (ka koordenasaun) ho entidades governamentais relevantes, hanesan Ministériu do Turizmu; ? Implementa Código do Direito de Autor e Direitos Conexos, ne’ebé aprova husi Lei no. 14/2022, de 21 de dezembro.
Atu konkretiza objetivus jerais, ne’ebé deskreve iha leten, Governu sei dezenvolve asoens tuir mai no konkretiza metas hanesan:
• Hari’i Muzeu ida ho Sentru Kulturál iha Díli (PED 2015);
• Kontinua konstrusaun Biblioteka Nasionál;
• Estabelese Akademia Arte, Kultura no Indústrias Kriativas;
• Estabelese Sentrus Kulturais Rejionais iha Oe-Cusse Ambenu, Liquiçá, Ermera, Maliana, Ainaro ho Suai (PED 2020);
• Kria Kompañia Nasionál ba Teatru no Dansa no promove realizasaun eventus no vizitas regulares, iha nível munisipál;
• Implementa kuadru legál kona-ba Patrimóniu Kulturál no promove regulamentasaun legál husi biblioteka sira;
• Kontinua halo levantamentu kona-ba bens kulturais, iha País tomak, no divulga (ka publika) liuhusi baze dadus ‘online’ ida;
• Investe iha formasaun ba kuadrus no apoia investigasaun iha áreas kulturais, liu-husi parserias ho instituisoens akadémikas nasionais no internasionais;
• Impulsiona (ka dudu) kriasaun asosiasoens nasionais ne’ebé defende, promove ho konserva patrimóniu kulturál, liu mos husi kooperasaun ho instituisoens no organizmus internasionais;
• Hadi’a koordenasaun entre entidades públikas responsáveis ba área Kultura ho Entidades Governamentais responsáveis ba área Edukasaun, atu bele dezenvolve programas ho kurríkulus iha área patrimóniu kulturál, asaun kulturál no artístika;
• Hadi’a koordenasaun entre entidades governamentais responsáveis ba área Kultura ho entidades governamentais responsáveis ba área Turizmu, hodi dezenvolve programas iha ámbitu patrimóniu kulturál ho asaun kulturál ne’ebé atrativus ba setór turístiku;
• Reforsa lasus istórikus, kulturais, linguístikus no artístikus ho paízes CPLP, liu-husi promosaun programas, eventus ho interkámbius iha área kulturál no artístika;
• Estreita (ka hametin) lasus kooperasaun no amizade ho paízes ASEAN no iha Pasífiku, liuhusi programas, eventus no interkámbius iha área kulturál no artístika;
Reforsa kooperasaun ho UNESCO;
• Haree di’ak fali lejizlasaun ne’ebé iha ba Kultura no korrije (ka hadi’a) lakunas (ka faltas) ne’ebé presiza, hodi disponibiliza (ka prepara) kuadru legál ida ne’ebé efetivamente bele apoia, promove no armoniza inisiativas iha área kulturál ho ninia intervenientes;
• Kria lejizlasaun ba promosaun mesenatu kulturál (ka halo doasoens, fó ajuda ba kultura);
• Promove atividades kulturais ho artístikas, liu-liu iha área expresoens artístikas, hanesan kriasaun prémius nasionais, hodi motiva partisipasaun ne’ebé boot, liu-husi patrosínius ka mesenatu.